Etiópsky kalendár. Etiópia je krajina, v ktorej rok trvá 13 mesiacov, majú iný kalendár. Etiópčania začínajú nový rok. V mnohých domácnostiach sa hoduje napriek ťažkostiam spôsobeným rastúcimi cenami a na severe zúriacou krízou z hladu a hladu. Zistite viac o jedinečnom kalendári a kultúrnom dedičstve Etiópie. Etiópsky kalendár a jeho zaujímavosti.

Nielen to Etiópsky kalendár tiež zaostáva o sedem rokov a osem mesiacov za západným kalendárom, čím sa sobota stáva začiatkom roku 2014. Dôvodom je, že vypočítava rok narodenia Ježiša Krista inak. Keď katolícka cirkev v roku 500 n. l. Zmenila a doplnila svoj výpočet, etiópska pravoslávna cirkev to neurobila. Nový rok teda pripadá na 11. jar v západnom kalendári alebo na 12. september v priestupnom roku na začiatku jari.

Etiópsky kalendár, Archa úmluvy

Na rozdiel od detí vyrastajúcich inde, etiópski mladíci nepotrebujú učiť sa riekanky, aby si zapamätali, koľko dní má každý mesiac. V Etiópii je to jednoduché: každý 12 mesiacov má 30 dní a 13. posledný v roku päť alebo šesť dní, podľa toho, či ide o priestupný rok.

Čas sa tiež počíta inak – deň je rozdelený na dva 12 -hodinové intervaly začínajúce od 06:00, čo znamená, že na poludnie aj o polnoci bude šesť hodín v etiópskom čase. Ak sa teda niekto dohodne na stretnutí v Addis Abebe o 10 hodine pri šálke kávy Etiópia je predsa rodiskom zrnka arabice nebuďte prekvapení, ak sa rozlúčite o 16:00.

Taliansko sa pokúsilo napadnúť Etiópiu alebo Habeš, ako bolo tiež známe, v roku 1895, keď európske mocnosti rozrezávali africký kontinent medzi sebou ale ďalej utrpelo ponižujúcu porážku. Taliansku sa podarilo kolonizovať susednú Eritreu potom, čo talianska lodná spoločnosť kúpila prístav Assab v Červenom mori. Zmätok po smrti etiópskeho cisára Yohannesa IV. V roku 1889 potom umožnil Taliansku obsadiť vysočinu pozdĺž pobrežia.

Ale o niekoľko rokov neskôr, keď sa Taliansko pokúsilo presadiť ďalej do Etiópie, bolo v bitke pri Adwe porazené. Štyri brigády talianskych vojsk boli 1. marca 1896 prekonané v priebehu niekoľkých hodín Etiópčanmi slúžiacimi u cisára Menelika II.

Taliansko bolo nútené podpísať zmluvu uznávajúcu nezávislosť Etiópie – aj keď o desaťročia neskôr ju fašistický vodca Benito Mussolini porušil a krajinu obsadil na päť rokov.

Jeden z Menelikových nástupcov, cisár Haile Selassie, zúročil svoje talianske víťazstvo tým, že presadil vytvorenie Organizácie africkej jednoty (OAU), teraz Africkej únie, ktorá má sídlo v hlavnom meste Etiópie Addis Abebe.

„Naša sloboda nemá zmysel, pokiaľ nie sú slobodní všetci Afričania,“ povedal Selassie pri zahájení OAU v roku 1963, v čase, keď veľkú časť kontinentu stále ovládali európske mocnosti. Na výcvik pozval tých, ktorí vedú boj proti kolonializmu vrátane juhoafrického Nelsona Mandelu – ktorému bol udelený etiópsky pas, ktorý mu v roku 1962 umožnil cestovať po Afrike.

Mandela neskôr napísal o špeciálnom mieste, ktoré pre neho Etiópia pred cestou držala: „Cítil som, že navštívim svoju vlastnú genézu a odhalím korene toho, čo zo mňa urobilo Afričana.“

Na opačnom konci svete máme krajinu kde komunizmus trvá 100 rokov – Červená ruleta Príbeh zasvätených v Číne

Rastafariáni uctievajú cisára Haile Selassieho. Vyplýva to z citátu z roku 1920 od vplyvného jamajského vodcu práv černochov Marcusa Garveyho, ktorý stál za hnutím Back to Africa: „Pozrite sa do Afriky, keď sa blíži deň oslobodenia, keď bude korunovaný čierny kráľ.“

O desať rokov neskôr, keď bol 38-ročný Ras Tafari (alebo hlavný tafari) korunovaný za etiópsku Haile Selassie I, to mnohí na Jamajke považovali za splnenie proroctva a zrodilo sa Rastafariho hnutie. Legenda reggae Bob Marley sa podieľala na šírení Rastovho posolstva – a text jeho piesne Válka cituje adresu cisára na Valnom zhromaždení OSN v roku 1963 vyzývajúcu na svetový mier:

„Kým filozofia, ktorá drží jednu rasu nadradenú a druhú podradnú, konečne a natrvalo zdiskreditovaný a opustený … až do toho dňa africký kontinent nepozná mier. ”

Titulná skladba Marley’s Exodus, ktorú časopis Time pomenoval ako album 20. storočia, odráža túžbu Rastafariho vrátiť sa do Afriky, ktorú milióny ľudí boli nútení opustiť počas transatlantického obchodu s otrokmi. Malá rastafariánska komunita dodnes žije v etiópskom meste Shashamene, 225 km južne od Addis Abeby, na pozemku, ktorý Selassie poskytol černochom zo Západu, ktorí ho podporovali proti Mussolinimu.

Pravoslávny kresťan Selassie možno nebol veriacim Rasta a trval na tom, že nie je nesmrteľný, ale rastafariáni ho stále uctievajú ako judského leva. Toto je odkaz na údajnú Selassieho líniu, o ktorej sa rastafariáni a mnohí Etiópčania domnievajú, že sa dá vysledovať až k biblickému kráľovi Šalamúnovi.

Etiópska pravoslávna cirkev tvrdí, že archa je pod neustálou strážou v areáli Aksumovho kostola Panny Márie Márie Sionskej, kde ju nikto nesmie vidieť. Tradícia hovorí, že cirkev má túto vzácnu pamiatku vďaka kráľovnej zo Sáby, o ktorej existencii môžu historici diskutovať, ale spravidla nie Etiópčania. Veria, že cestovala z Aksumu do Jeruzalema, aby navštívila kráľa Šalamúna, aby sa dozvedela viac o jeho údajnej múdrosti okolo roku 950 pred n. l.

Príbeh jej cesty a zvádzania Šalamúnom podrobne popisuje epos Kebra Nagast (Sláva kráľov) – etiópske literárne dielo napísané v jazyku Ge’ez v 14. storočí. Rozpráva, ako Makeda, kráľovná zo Sáby, porodila syna – Menelika (v preklade Syn múdreho) – a ako po rokoch odcestoval za svojim otcom do Jeruzalema.

Šalamún chcel, aby po jeho smrti zostal vládnuť, ale súhlasil s mladíkovým prianím ísť domov a poslal ho späť s kontingentom Izraelitov – jeden z nich ukradol archu a pôvodný nahradil falzifikátom.

Keď to Menelik zistil, súhlasil, že to zachová, pretože veril, že je Božou vôľou, aby to zostalo v Etiópii – a pre pravoslávnych kresťanov v krajine to zostáva posvätné a niečo, čo sú stále ochotní chrániť svojimi životmi.

Bolo to zrejmé minulý rok, keď sa počas konfliktu, ktorý vypukol v etiópskej severnej oblasti Tigray, vojaci z Eritrey údajne pokúsili vypleniť kostol Panny Márie Sionskej po strašnom masakri.

Domov prvých moslimov mimo Arábie

„Ak by ste mali ísť do Habeša, nájdete kráľa, ktorý nebude tolerovať nespravodlivosť,“ povedal prorok Muhammed svojim stúpencom v čase, keď v Mekke 7. storočia, v dnešnej Saudskej Arábii, prvýkrát čelili prenasledovaniu. To bolo v čase, keď prorok práve začínal svoje kázne, ktoré sa stali natoľko populárnymi, že ho mestskí nemoslimskí vládcovia považovali za hrozbu.

Na základe jeho rady sa malá skupina vydala do kráľovstva Aksum, ktoré potom pokrývalo väčšinu dnešnej Etiópie a Eritrey, kde ich kresťanský panovník Armah, ktorého kráľovský titul v Ge ez bol Negus alebo Negashi v arabčine.

V dedine Negash, v terajšom meste Tigray, sa predpokladá, že sa títo migranti usadili a postavili niečo, čo niektorí považujú za najstaršiu mešitu v Afrike. Minulý rok bola mešita al-Negashi ostreľovaná počas bojov v Tigray.

Miestni moslimovia sa domnievajú, že v Negashi je pochovaných aj 15 prorokových učeníkov. V islamskej histórii sa tento presun do Aksumu stal známym ako prvá hidžra alebo migrácia. Moslimovia dnes tvoria takmer 34% z viac ako 115 miliónov obyvateľov Etiópie.