Hrdý sovietský človek zase vraždil v ruskej škole, predtým to bolo v Kazani, teraz mesto Perm. Efektivita sociálneho ruského režimu prináša ovocie zabíjania mladých ľudi, lebo dostal zlú známku. Za 20 minút Timur skončil krátky proces so svojou družinou. Zabil šesť ľudí a zranil dvadsaťsedem. Skrátka, ruský červený teror Dzeržinského pokračuje bez straty kvetinky.

Hrdý sovietský strelec zabíjal v ruskej škole Perm

Hrdý sovietský Timur postrieľal svoju družinu! Podľa jeho matky jej Timur povedal, že si kúpi zbraň, keď mal 18 rokov. Bola proti, ale jej otec si myslel, že je to „normálna vec pre muža“.

Niekoľko minút pred útokom na univerzitu hrdý Timur Bekmansurov, vodca úspešnej svorky pionierov zverejnil na webe VKontakte správu, v ktorej podrobne hovoril o svojich prípravách na vraždy. Hrdý sovietský človek útok plánoval dva roky: od polovice 10. triedy začal šetriť peniaze na zbraň.

Súdruh Arkadij bol z tohto činu určite nadšený, lebo v rusku už odhalili novú bustu červeného teroru, ČEKA Dzeržinského. V škole pionier bráni mier so zbraňou v ruke!!

Do marca 2021 bola táto suma nahromadená. Vybral som si lacnú zbraň tureckú brokovnicu Huglu Atrox s dvanástym rozchodom. Ako škrupiny veľký výstrel. Všetko dohromady nie viac ako 23 000 rubľov. Je ťažké pochopiť, prečo by čokoľvek, čo by vraždilo mohlo stáť toľko peňazí.

Hrdý ruský človek si obliekol muníciu a kráča k východnej bráne kampusu. Na ceste sa rozhodne skontrolovať zbraň: vyskočil na vozovku a vystrelil na auto, ktoré išlo proti nemu. V skle je prasklina, ale vodič žije.

Bekmansurov vstupuje do brány a ide do ôsmej budovy univerzity, kde sa nachádzajú geologické a geografické fakulty. Jeho spolužiaci tam nie sú, ale je mu jedno, koho zabije. Okrem toho musíte prejsť ďalších dvesto metrov na právnickú fakultu.

Cestou strieľa na ľudí kráčajúcich v botanickej záhrade, ktorá sa nachádza v areáli kampusu.

– Je veľmi ťažké vyhnúť sa streľbe, je to celosvetový problém, domnieva sa učiteľ Nemôžeme vedieť, čo sa deje v hlave každého človeka. Na streamovacej prednáške mám 150 ľudí. Ako zistím, či má študent niečo zlé alebo má depresiu? Toto môžu diagnostikovať iba špecialisti. Jediné, čo by mi dodalo sebavedomie, je vedomie, že do zboru nikto nemôže priniesť zbraň. Či pomôžu detektory kovov, neviem. Technicky je dôležité nenechať zbraň prejsť. A psychicky? Neviem.

„Toto je systémový problém našej spoločnosti,“ hovorí Irina Mashevskaya, „kde prekvitá kult duchovného násilia, individualizmu a nedostatku spirituality. S týmto je samozrejme potrebné niečo urobiť. Ak má naša mládež také idoly ako Morgenstern a ďalší blogeri, ktorí naživo bijú ľudí a tiež na tom zarábajú, potom o čom sa môžeme rozprávať?

Timur žil so svojou matkou v novej výškovej budove na samom okraji mesta Perm. Novosibirskaya Street – pevné múry ošarpaných a načmáraných sovietskych domov, rozbitá cesta, opotrebovaný trávnik, na ktorý boli odčerpané odpadkové koše. Tuposť, medzi ktorou je jedinou novou budovou Timurov dom.

Zvláštnou zhodou okolností, takmer súčasne so vstupom Bekmansurova na univerzitné územie, sa v jeho rodnej škole začala lekcia bezpečnosti pre základné známky. Učitelia deťom vysvetlili, ako sa majú správať v nebezpečnej situácii, ak ich niečo ohrozuje na živote.

Ruský maladec dostal zlú známku a nerozchodil to, plán na dva roky

Teraz je na internete záznam, na ktorom si náš spolužiak spomína, ako na hodine biológie, keď dostal „dvojku“, povedal, že kúpi sud a všetkých zabije. Bola to pravda. Nielen v biológii, ale v chémii. V 10. ročníku sme boli na strelnici. Ostatní chlapci takmer netrafili terče a Timur naopak, pravdepodobne nikdy nevynechal ani jednu strelu. Vedeli sme, že má záujem o zbrane, ale nikto tomu neprikladal žiaden význam. Zaujímala sa o históriu, vojny to je celkom prirodzené.

Dva prípady, Kazaň a Perm sa zásadne líšia

Timur Bekmansurov nepreukázal žiadne nevhodné správanie. A teraz nikto nehovorí, že bol neadekvátny. V prípade Kazane bolo všetko inak: Galyaviev, niekoľko mesiacov pred zločinom, povedal svojej matke, že je boh. A jeho správanie bolo neadekvátne – to bolo zrejmé z nahrávky urobenej po jeho zatknutí. Proste moja matka, keď to povedal, nepovažovala za možné priviesť ho k psychiatrovi.

Poznámky Bekmansurova a Galyavieva sú tiež veľmi odlišné. Poznámka z Kazane o bioodpade, napísaná veľmi krátkymi frázami, v ktorej sa píše, že je boh. A v Perme je úplne logický opis spôsobov prípravy na vraždy a dôvodov. Permský útočník bol dokonca pripravený zomrieť, bol si toho vedomý.

Ďalší veľký omyl spoločnosti: z nejakého dôvodu je u nás všeobecne uznávané, že zločin môže spáchať iba duševne chorý človek. Opak je však pravdou: v 97,6% prípadov páchajú zločiny duševne zdraví ľudia. Podiel duševne chorých tvorí iba 2,4% trestných činov.

V poznámke Bekmansurov podrobne a dosť chladne popisuje prípravu na útok. Táto časť sa nápadne líši od extrémne emocionálneho konca. Ak sa na začiatku zdá, že vražda je samoúčelný, potom na konci prídu nešpecifikované sťažnosti, ktoré chce zrejme kompenzovať.

Anastasia Berenova, psychológ, psychoterapeut:

Jazyk poznámky hovorí o vysokej inteligencii a dobrom spisovnom jazyku a rozsiahlej erudícii autora. Súdržnosť a dôslednosť myslenia, schopnosť plánovať a realizovať svoje plány. Hlboké sklamanie v spoločnosti a v ľuďoch. Neschopnosť zbaviť sa pretrvávajúceho stresu a neschopnosť zdieľať s niekým svoju bolesť. A schopnosť uniknúť z týchto ťažkých skúseností tým, že vytvára a stelesňuje nadhodnotené predstavy o agresii zamerané na ostatných aj na seba, prináša úľavu. Neschopnosť vyrovnať sa so stresom a vysporiadať sa so stresom inými spôsobmi.