Ruská hackovacia skupina útoči všade po celom svete len Kremeľ proti tomu nič nerobi. Zrejme ju financuje, aby získali údaje, ku ktorým sa Putin a spol. nevedia dostať oficiálne. Videli sme to pri hackovaní medicínskych servrom na začiatku pandémie Covid-19. Ale Kremeľ obviňuje donekonečna odporný Západ. Keď Moskva v roku 2014 anektovala Krym k Ukrajine, najodvážnejšie agresívne trendy Kremľa sa naplno prejavili.

Najnovši trend klamania Putina je, že vraj tí zelení mužíci na Kryme nepatrili ruskej armáde. Tak ak nepatrili z toho nám vyplýva, že Krym vlastne neanektovali, patrí Ukrajine dodnes. Na falošné referendá sme zvyknutí, lebo nie sme malí chlapci. Zostáva záhadou, prečo potom Kremeľ všetko dopredu pripravoval, lebo papierovo to zbúchal za sedem dní. Tu niečo s hackovaním Krymu nesedí. Nakoniec možno prehlási, že zelení mužíci boli všetci kuchári z kuchyne jeho osobného kuchára Wagner Prigožina.

Kuchári obsadili Krym, to sme tu ešte nemali. A KGBákovi kamaráti na motorkách, tam boli len tak na obed aj s idiotom rostasom, lebo nenávidí slovenské bryndzové halušky 🙂

Ruská hackerská skupina útoči všade, kde môže

Hrdý sovietským človek dostal počítač a nechcelo sa mu drhnúť v bani ako Stachanovec, tak začal špekulovať. Samozrejme Kremeľ vždy všetko popieral a popiera dodnes. Naoko zatknú niekoho čo hackol banku, aby svet niečo videl, ale v pozadi existujú údaje, ktoré potrebuju napríklad osobné údaje a môže začať vydierania a katastrofa pre dotyčnú osobu.

Až v roku 2018 Vladimir Putin KGBák konečne zachytil americkú myseľ a za tento čin vďačí nie okázalým obrazom ruských rakiet a tankov, ktoré pochodujú cez Červené námestie, ale tichým akciám ľudí vyzbrojených počítačom.

Dokonca aj uprostred škandálu s hackermi ruskí predstavitelia odovzdali notoricky známeho zločinca Joshuu Samuela Aarona, ktorého hľadali americkí prokurátori za „bezpečnostné podvody na počítačových steroidoch“.

Aaron je jedným z niekoľkých prominentných rusky hovoriacich hackerov, ktorých zatkli v posledných rokoch, a nebol zďaleka prvým, koho chytili. Títo zločinci patria do komunity, ktorá vznikla v deväťdesiatych rokoch minulého storočia, keď rozpad ZSSR opustil mnoho vyškolených a schopných technikov, aby žili bez spoľahlivej alebo udržateľnej práce.

“Mnoho z týchto ľudí malo prístup k počítačom a vedeli, ako preskúmať možnosti,” hovorí Alexej Kruchenok, vývojár softvéru v Bielorusku. “Ak ste nemali ekonomické príležitosti, pozreli ste sa na sivý internetový trh s peniazmi.”

Ruské hackovanie, zručnosti a príležitosť

Ruské hackovanie dosiahlo vek, keď sa v deväťdesiatych rokoch minulého storočia rozvíjala internetová ekonomika. Bola to doba, keď schopnosti prekonali bezpečnosť. Nakupovanie a bankovníctvo boli ranou oblasťou online rastu a hackeri považovali západné banky a spotrebiteľov ako ľahké ciele za používanie kreditných kariet.

Ruská hackerská komunita sa čoskoro ukázala ako veľmoc na globálnom trhu s malvérom a vyrába vysoko špecializované sady nástrojov pre hackerské techniky. Talentovaní rusky hovoriaci vývojári sa spoja, aby hackli konkrétny cieľ, alebo môžu jednoducho vytvoriť špičkové nástroje, ktoré môžu ostatní hackeri kúpiť a používať.

Je pozoruhodné, že tieto hackerské skupiny sa podobajú syndikátom organizovaného zločinu a legitímnym podnikom.

“Najlepšie kybernetické zločinecké gangy budú mať jedného veľmi silného vodcu,” hovorí Volkov. “Nebude to nevyhnutne superstar hacker.” Namiesto toho bude mať dobré kontakty s tímami na pranie špinavých peňazí. Obvykle rozdelia zisky z prelomenia bankového alebo firemného účtu a môžu spôsobiť veľa škôd. “

Volkov si spomína na jeden incident spred dvoch rokov, keď hackerská skupina prenikla do obchodného terminálu na moskovskej burze a 14 minút bola schopná vykonávať transakcie.

Presunuli akcie v hodnote 400 miliónov dolárov, hovorí Volkov a ovplyvnil kurz rubľa k doláru asi o 10 rubľov. Banka, ktorú hackli, prišla o 200 miliónov rubľov (v tom čase takmer 4 milióny dolárov).

Vladimir Levin, matematik vyškolený ako biochemik, bol archetypálnym raným ruským hackerom. V roku 1994 viedol hack na Citibank, získal prístup k jej systémom a previedol 10 miliónov dolárov na svoje vlastné účty. Levina neskôr zatkli, ale nebol by posledným ruským amatérom, ktorý hackol systémy veľkej západnej banky.

Moskovské metro WiFi odhalilo milióny osobných údajov používateľov. Sieť Moskva WiFi vystavila osobné údaje “vrátane telefónnych čísiel, pohlavie, približný vek, rodinný stav, bohatstvo, váš domov a pracovných staníc”.

Neistota umožnila potenciálnym hackerom sledovať pohyby cestujúcich v metre vrátane ich presného vlaku, povedal Serov.

Podľa spoločnosti Maxima Telecom bolo ku koncu roka 2016, teda v poslednom roku, kedy boli údaje zverejnené, k moskovskej sieti WiFi prihlásených 12 miliónov používateľov. Ten istý operátor začal poskytovať prístup k WiFi v petrohradskom metre minulý rok.

Maxima Telecom napísala, že požiadal Smirnova o stiahnutie jeho príspevku na blogu, čo odmietol a odvtedy aktualizoval, aby potvrdil, že zraniteľnosť bola „údajne“ odstránená.

“Prečo by som mal mlčať o tom, ako sa s mojimi osobnými údajmi zaobchádza takto?” Obec citovala softvérového inžiniera.

Vyšetrovatelia zistili, že hackeri, ktorí v rokoch 2007 a 2008 zahájili niekoľko rozsiahlych kybernetických útokov na Estónsko a Gruzínsko, používali súpravy nástrojov navrhnuté a predávané Ruskou obchodnou sieťou.

Štátni úradníci a vedci v týchto krajinách tvrdia, že útoky boli politicky motivované a boli vedené „v službe“ ruskej vláde.

Zjavná interakcia medzi ruskými zločineckými hackermi a ruskou vládou predstavuje výzvu pre kybernetickú bezpečnosť na Západe. Napriek tomu, že obe strany preukázali schopnosť spolupracovať pri pátraní po nebezpečných zločincoch, ktorí ohrozujú finančnú infraštruktúru sveta, existencia zamestnaných zločineckých skupín výrazne sťažuje pripísanie konkrétneho útoku štátu. Takéto komplikácie vyvolávajú nedôveru.

Keď už sme spomenuli Covid-19, tak tu je vynikajúci článok o krvných zrazeninách pri infekcii, nie po injekcii, trombozu dostane z Covid-19
Riziko trombózy pri Covid-19, nízkomolekulárny heparín LMWH, spôsob prevencie, d-dimér proteín