Putin a vojna so Západom pokračuje, lebo kremeľský odpad chce vládnuť celému svetu. Keďže Ukrajina trpí, je čas uvedomiť si závažnosť ruskej hrozby a čeliť jej. Putin je zosmiešňovaný za svoju lživosť a ostrakizovaný svojimi rovesníkmi. Predsedá voľne padajúcej mene a rýchlo sa zmenšujúcej ekonomike. Putinova oligarchia je nenažratá a sankcie fungujú v ich neprospech.

Dnešný 13.12.2021 kurz je 73,43 ruský rubeľ za 1 USD! 82,80 RUB za 1€

Slovenskí proruskí zmrdi sa nevedia dočkať kedy na protestoch proti Covid-19 dostanú nakladačku ako v Rusku od OMONU! Čarnoguriakove proruské weby nerobia nič len rozbíjaju túto republiku!

Medzinárodné sankcie bránia jeho kleptokratickým priateľom dovolenkovať v ich zle nadobudnutých stredomorských vilách. Súdiac proti cieľom, ktoré si Vladimir Putin údajne stanovil pri zdedení ruského predsedníctva, prosperita, právny štát, západná integrácia a považovať ho za úspech sa môže zdať pochmúrne komické.

Putin a vojna medzi Ruskom a Západom

Ale to už nie sú jeho ciele, ak vôbec niekedy boli. Pozrite sa na svet z jeho perspektívy a Putin vyhráva. Napriek všetkým machináciám svojich nepriateľov zostáva nesporným pánom Kremľa. Má škrtiacu klapku na Ukrajine, krehká dohoda v Minsku nepoľavila. Udomácnenie Ukrajiny prostredníctvom jeho rutinnej taktiky hrozieb a úplatkárstva bola jeho prvoradá prednosť, no invázia mala aj vedľajšie výhody.

Preukázalo to cenu neposlušnosti voči Rusom; a keďže si myslí, že ukrajinská vláda je len bábkou Západu, konflikt užitočne ukázal, kto je pánom na ruskom dvore. Najlepšie zo všetkého je, že to zasialo nezhody medzi protivníkmi Putina: medzi Európanmi a medzi nimi a Amerikou.

Jeho hlavným cieľom je rozdeliť a kastrovať túto alianciu, zlomiť jej kolektívny prístup k bezpečnosti a odolať a odvrátiť jej pokroky.

Od vyčíňania na Blízkom východe až po inváziu do Gruzínska a viaceré nešťastia na Ukrajine sa niekedy zdalo, že Putin narazil do náhodných sporov, vedený paranoidným strachom z obkľúčenia. Pri spätnom pohľade sa zdá, že vzhľadom na jeho názory mohla byť konfrontácia nevyhnutná.

Tak či onak, súťaži, na ktorej trvá, sa už nedá vyhnúť. Nezačalo to na chudobnej Ukrajine a tam sa to ani neskončí.

Prevaha si bude vyžadovať oveľa viac odhodlania, ako doteraz nazbierali západní lídri.

Putin odrezal Krym a násilím prekreslil mapu Európy. Vojnu premenil na realitu na východnej Ukrajine, zabila tisíce ľudí. Aj keď prímerie naplánované na 15. februára platí, zdá sa, že si je istý, že tam dostane to, čo chce: úbohý malý kvázi štát na Donbase, ktorý môže použiť na zastavenie a narušenie rozvoja Ukrajiny. Tieto vpády sú však len jeho poslednou snahou prinútiť bývalé sovietske štáty, aby sa podriadili, či už prostredníctvom energetického vydierania, obchodných embárg alebo vojny.

Pre Putina je jediný dobrý sused slabý; vazali sú lepší ako spojenci.

Len svojvoľne slepí by si mysleli, že jeho revanšizmus je nasýtený.

Skôr či neskôr môže zahŕňať pobaltské štáty, členov Európskej únie aj NATO a domov ruských menšín takého druhu, ktorý sa zaväzuje „chrániť“.

EÚ a NATO sú konečnými cieľmi Putina

Západné inštitúcie a hodnoty sú pre neho hrozivejšie ako armády. Chce zastaviť ich šírenie, korodovať ich zvnútra a aspoň na krehkej periférii Západu ich nahradiť vlastným modelom vládnutia. V tomto modeli národné štáty predbiehajú spojenectvá, štáty ovládajú elity a tieto elity sa dajú kúpiť. Aj tu zožal istý úspech.

Od Francúzska cez Grécko až po Maďarsko pestuje strany na európskej krajnej pravici a ľavici: kohokoľvek, kto by mohol lobovať za ruské záujmy v EÚ alebo dokonca pomôcť oddeliť úniu. Najväčším cieľom je záväzok NATO k vzájomnej sebaobrane. Diskreditujte to napríklad usporiadaním proruského povstania v Estónsku alebo Lotyšsku, ktoré ostatní členovia NATO odmietajú pomôcť potlačiť a aliancia sa rozpadne.