Lesné požiare v Rusku, Karélia Správa z Karelskej dediny, ktorej obyvatelia päť dní sami zadržiavali lesný požiar, lebo Moskvu, Petrohrad zaujímajú iba prachy pre oligarchov a zbrane, pri ktorých sa už ani KGBák Putin nesmeje, ako pri tej novej stíhačke Russian Raptor 22 Copy.

Lesné požiare v Karélii, celom Rusku každý rok

Príbehy z ruských požiarov v roku 2021, toto nie je o vraj globálnom otepľovaní, ale toto je ruský bordel a neorganizovaný. V rusku takto horí každý ruský rok.

Kalifornia hori preto, lebo je skrachovaný štát a požiare tam naschvál zakladajú komunisti demokrati, aby dostali prachy od štátu.

Karelia bola pokrytá hustým smogom: za posledný týždeň zničil požiar v republike viac ako 7 tisíc hektárov lesa. Organizácia Greenpeace označuje tohtoročné roku 2021 čísla za rekordné, v Karélii v 21. storočí také požiare nikdy neboli. V malej dedinke Naistenjärvi sa hasičské zariadenie podarilo pohnúť až potom, čo sa oheň rozšíril na domy.

„Nie je tu nikto, kto by hasil, iba my“

„Ak nie je dostatok kyslíka, spadnite a dýchajte tesne pri zemi, neutekajte nikam, neponáhľajte sa – inak sa len zadusíte“. Tvrdia, že dokonca vyskúšali plynové masky, ale proti dymu to nepomáha, lepšie sú mokré handry.

Pýtame sa, kto tam teraz hasí oheň. “Nie je tu nikto okrem nás,” usmiali sa muži. Hovoria, že v lese videli zajace udusené. Dym nie je badateľný, ale vo vzduchu je cítiť jedovatú horkosť: zo zvyku sa zdá, že už nie je čo dýchať. Starší, usmievajúci sa Pavel, pracuje v Naistenjärvi na železničnej stanici. Pred niekoľkými rokmi sa s rodinou presťahoval do Naistenjärvi a pracuje v ťažbe dreva neďaleko Petrohradu.

V Naistenjärvi bola kedysi veľká píla, ale pred takmer desiatimi rokmi bola zatvorená. V podniku pracovala väčšina miestnych obyvateľov: v dedine je stále registrovaných asi tisíc ľudí, trvalo tu však žije najviac sedemdesiat ľudí. Zostali hlavne starí ľudia a rodiny pracovníkov na zmeny.

Úradníci miestnej správy pozvali obyvateľov oblasti, aby sa zhromaždili v telocvični školy, ktorá stojí v inej časti Naistenjärvi. Väčšina však odmietla: niektorí majú hospodárske zvieratá, iní majú zdravotne postihnutých rodičov. Namiesto toho bola vedúca dediny Natalya Osipova požiadaná, aby urýchlene zhromaždila ľudí, ktorí majú hasiť.

Domáci začali hasiť požiar sami: Alexej má svoj vlastný hasičský batoh. V tom čase boli do lesa zahnané dve hasičské autá – jedno z dediny a druhé zo susedného mesta Suojärvi. S dodávkou vody sa však vyskytli určité ťažkosti.

“Náš hasič nemohol auto naštartovať pol hodiny,” povie nám neskôr Julia, manželka Alekseyho. Ani som nevedel, ktoré tlačidlo stlačiť. Zatiaľ čo sa muži z Naistenjärvi a susedných dedín pokúšali kopať v ohni a niesli vodu, ich ženy cez zadymenú hmlu vynášali jedlo do lesa. Správa Naistenjärvi podľa nich organizovala dodávky potravín a vody iba o dva dni neskôr. Celý čas obyvatelia požiadali vedúcu dediny Natáliu Osipovovú, aby im poslala pomoc, zavolala na službu 112, napísala guvernérovi Karélii Arturovi Parfenchikovovi.

“Všetko je pod kontrolou, pre obec neexistuje žiadne nebezpečenstvo,” odpovedali, akoby sa im vysmievali 🙂

„V Karélii horí od 5. júla,“ hovorí Vakulich. Tu, v Naistenjärvi, ohrozilo osídlenie a mojou úlohou bolo ho odstrániť. Včera sme zorganizovali protipožiarnu streľbu, v skutočnosti je to jediné účinné opatrenie na hasenie veľkých lesných požiarov“

V odľahlých oblastiach pracuje podľa Vakulicha na smeny 16 zamestnancov ministerstva pre mimoriadne situácie z Petrozavodska.

V Naistenjärvi ich však nikdy nevideli a pomoc nazývajú „mýtickí konferenciéri“.

O hodinu neskôr sme s niekoľkými obyvateľmi dediny stáli na zadymenej ceste spájajúcej dve časti Naistenjärvi. Presnejšie, cesta už nie je viditeľná, valí sa na nás čierny dym.

“Kam ideme, práve sme sa to dozvedeli!” Máme doma deti, doklady, treba si vziať von! “, pokrčia plecami v reakcii na ponuku vyviesť niekoho z dediny. Konečne okolo nás začnú okolo prechádzať autá: v oknách sú vidieť dôchodcovia, deti, psy. Niekoľko áut, v ktorých ľudia žmúrili od dymu, opúšťajú raftingovú časť a vychádzajú z čierneho mraku. Takmer nikto sa nezastaví. Miestni hovoria, že museli sami urgentne opustiť dedinu.

“Áno, neexistovala žiadna organizovaná evakuácia, autobus, o čom to hovoríš!” – hovorí nahnevaná Anastasia Polutina. Odviezli nás známi z iných dedín, susedia! Keby teraz moja Sveta pre nás neprišla, vôbec by nás nikto nevzal! Mám päť detí, môj manžel je v službe, dve som vzal, zvyšok s kamarátmi na jazdu do Petrozavodska poslali príbuzným, pretože kde sú? “.

Vedúca obce Natalya Osipova odmietla odpovedať na naše otázky. „Momentálne zachraňujem ľudí,“ odsekla. Manželky dobrovoľníkov tvrdia, že ich muži sú nútení hasiť oheň nepretržite.

Prídavné zariadenia a hasiči boli zaslané do Naistenjärvi až po požiari dediny, oheň bol nakoniec uhasený blízkosti obytných budov.

Požiar v okolí dediny trvá dodnes a je považovaný za jeden z najväčších v Karélii. 20. júla odletel šéf ministerstva pre mimoriadne situácie Evgeny Zinichev na inšpekciu do Suoyarvského okresu.

V uplynulých dňoch obyvatelia Karélie sami organizovali skupiny dobrovoľníkov, ktorí chodia k lesným požiarom.

„Radšej by som zomrel bez toho, aby som sa pozrel na túto potupu.“

Vedci hovoria o tom, prečo Rusko neustále horí.

V Rusku neexistuje legalizovaný systém na výpočet prírodných škôd spôsobených požiarmi, tvrdí Šišikin. Je takmer nemožné pochopiť, koľko zvierat zahynulo pri požiari.

V Rusku neexistuje infraštruktúra a podmienky na rýchle uhasenie požiarov, hovorí Alexander Kryshen, riaditeľ Lesného ústavu Karelského vedeckého centra Ruskej akadémie vied. Porovnáva Karéliu so Škandináviou:

„V škandinávskych krajinách susediacich s Karéliou sú lesné požiare takmer úplne kontrolované,“ hovorí.

„Je to spôsobené hustou sieťou ciest a rozvinutou infraštruktúrou: autom sa môžete viesť k akémukoľvek požiaru.“

Alexander Šišikin vidí problém požiarov v prenájme lesov, ktorý v Rusku prekvitá. Verí, že nájomcom na parcelách nezáleží a ešte viac ich nezhasínajú.

Zároveň nie sú povinní hasiť požiare na im zverenom pozemku!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

Požiare by mali zaznamenávať lesníci, hovorí Roman Kotelnikov, riaditeľ Krasnojarského centra pre lesnú pyrológiu. Ale v tomto priemysle nie je takmer nikto, kto by na tom pracoval. Evgeny Ponomarev súhlasí s tým, že lesnícke ústavy v regiónoch, kým neboli zrušené, odviedli skutočne dobrú prácu s hasiacou funkciou.

Čo bolo to bolo……………….Terazky iba prachy!