Vražda Alexandra Litvinenka a Európsky súd. Iný výrok človek ani nečakal, kto pozná ruské pomery GRU, FSB a Putinove KGB. Nikomu nevadí, že na čele odporného Ruska stojí človekom, ktorý v mene Komunistickej strany likvidoval triedneho nepriateľa. Proruskí idioti na Slovensku ani nevedia, že sa kamaráti s Klausom Schwabom Veľkým Resetom a teší ako malý chlapec zo spolupráce s NWO očkovancami.
Preto ho aj pozval do Petrohradu na veselý pokec. Toto je Rusko dnešných dní, čisté šoroš NWO. Ale Západ obviňujú zo všetkého čo sa len dá. Svoj balvan v slepom oku vyťahujú Kremeľskými klamstvami a dezinformáciami.
Vražda Alexandra Litvinenka, Európsky súd
Len tak mimochodom rusi zamietli volebné právo 9 miliónom rusom zo strachu a z ničoho iného. Podľa nedávnej správy “Iniciatívy pre väzenskú politiku” v štáte USA Maine stále zatvárajú do basy ľudí podobným tempom ako Rusko.
Štúdia, ktorá skúma počet ľudí v štátnych väzniciach, miestnych väzniciach a iných väzenských systémoch uvádza, že
v štáte USA Maine, je uväznených 328 ľudí na 100 000, ale 329 ľudí na 100 000 v Rusku
počas vlády KGBáka Putina a jeho oligarchov.
My čítame zásadne iba ruské opozičné média ako Novaya Gazeta, Medúza, lebo sme ešte rozum nestratili.
Za otravou stál ruský štát
Otrava Alexandra Litvinenka
Európsky súd zistil, že za otravou Alexandra Litvinenka stál ruský štát. Marina Litvinenko, vdova po zavraždenom spravodajskom dôstojníkovi, sa k tomuto rozhodnutiu vyjadruje v rozhovore pre Novaya Gazeta.
Sťažnosť bola pôvodne podaná v roku 2007, rok po Litvinenkovej smrti, hneď ako bolo vyšetrovanie Scotland Yardu ukončené a došlo k výmene názorov medzi Davidom Milibandom
21. septembra 2021 súd pre ľudské práva vydal konečné rozhodnutie o sťažnosti „Marina Litvinenko proti Rusku“. Jednoznačnejšie uznesenie pravdepodobne nikdy neexistovalo: Štrasburg označil ruský štát a niektorých jednotlivcov – Andreja Lugovoja a Dmitrija Kovtuna za vinných z otravy rodáka zo špeciálnych služieb Alexandra Litvinenka s tým, že to naznačuje „prítomnosť presvedčivých dôkazov“.
Podľa rozhodnutia súdu musí Rusko vdove po Litvinenkovej zaplatiť 100-tisíc eur ako náhradu nemajetkovej ujmy a 22,5-tisíc eur v súvislosti s právnymi nákladmi.
Európsky súd dospel k záveru, že ruské orgány porušili Litviněnkovo právo na život (článok 2 Európskeho dohovoru o ľudských právach).
Citujeme: „Smrť Litvinenka bola výsledkom plánovanej a komplexnej operácie, vrátane získania vzácneho smrteľného jedu, zorganizovania výletu pre Lugovoya a Kovtuna a mnohých pokusov vpichnúť jed.“
Súd zdôrazňuje, že Lugovoy a Kovtun vystupovali ako agenti ruského štátu a odleteli do Spojeného kráľovstva „nie z vlastnej vôle, ale na pokyn inej osoby“, pričom na vraždu použili rádioaktívny izotop polónium-210, ktorý môže prístup iba so štátnou pomocou. ESĽP navyše upozornil: „Počas verejného vyšetrovania bolo dôkladne preštudovaných a odmietnutých niekoľko teórií o osobách, ktoré by si mohli priať Litvinenkovu smrť, čím sa teória zapojenia štátu stala jedinou prijateľnou.“
Podľa Štrasburgu ruské orgány neposkytli „uspokojivé a presvedčivé vysvetlenie“, ktoré by vyvrátilo materiály britského vyšetrovania. Súd tiež uviedol, že v Rusku nebolo vykonané žiadne efektívne interné vyšetrovanie smrti Litvinenka. V tejto súvislosti bol porušený ďalší článok 38. európskeho dohovoru.
Ruské vyšetrovanie, uvádza EDĽP, najskôr zistilo, že nedošlo k žiadnym krádežiam alebo únikom z ruského podniku vyrábajúceho polónium-210, a preto „už„ rehabilitovali ”Lugovoya a Kovtuna za účasť na vražde, a až potom podali žiadosti na Spojené kráľovstvo o právnej pomoci.
Čo je dôležité: ESĽP ukončil Litvinenkov prípad nielen po skutočne verejnom (na schôdzach som bol prítomný) súdnom vyšetrovaní (vyšetrovaní) vedenom v Spojenom kráľovstve, ktoré zistilo skutočnosť, že Litvinenkova otrava polóniom a zapojenie dvoch konkrétnych Rusov v tejto, ale aj po sérii ďalších udalostí, posilňujúcich presvedčenie Štrasburgu, že ruský štát používa postup otravy vlastných, a nie svojich občanov.
Štrasburg v prípade Litvinenka rozhodol po otrave bulharského podnikateľa Yemelyana Gebreva v roku 2015, Skripaľovcov v roku 2018 a Navalného v roku 2020. Všetky tieto prípady sú uvedené v materiáloch sťažnosti vdovy po Litvinenkovi.
Mimochodom, sťažnosť posudzovala komora siedmich sudcov. Šesť z nich s rozsudkom súhlasilo, nesúhlasné stanovisko vyjadril ruský sudca Dmitrij Dedov, ktorý podľa očakávania spochybnil výsledky britského vyšetrovania. Podobná reakcia ako od Dedova nasledovala z oficiálnej Moskvy.
Nikdy never Rusovi ani nos medzi očami, tak nás učili naši dedovia
V deň zverejnenia rozhodnutia zástupkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí “krava a štetka klamárka “Maria Zacharovová uviedla, že EDĽP sa pokúsil prispieť k kultivácii atmosféry rusofóbie, zástupca Liberálnodemokratickej strany Ruska Andrej Lugovoy označil rozhodnutie za „idiotské“ a „politicky angažované“ a prezidentský tlačový tajomník Dmitrij Peskov dodal, že britské vyšetrovanie „bolo neopodstatnené“ a rozhodnutie EDĽP sa v Rusku nebude vykonávať.
Litvinenkova vdova: Keď Štrasburg položil Moskve otázky v rámci posudzovania mojej sťažnosti, ruská vláda buď neodpovedala na opodstatnenosť konkrétne položených otázok, alebo zaslala odpovede, alebo všetko odmietla. Nebola to konštruktívna korešpondencia. Futbal.
Takže ani súčasná reakcia nie je prekvapujúca. Poviem len: v tom, čo robím, nie je nič rusofóbne, nie je nič proti Rusku.
Lavrov a Putin ubezpečili, že nikto z Ruska nebude vydaný 🙂
Nikomu ich netreba, svetu úplne stačí pravda a dôkazy!
V tej chvíli mi bolo jasné, že je potrebné podať sťažnosť na EU súd pre ľudské práva. Mne a mojim právnikom však bolo vysvetlené, že musíme najskôr využiť všetky zákonné príležitosti v Británii. Preto som inicioval investíciu. Investor však musel počkať, o to požiadala polícia, ktorá v tom čase ešte skúmala otravu jej manžela a zisťovala ďalšie skutočnosti. Bolo to veľmi starostlivé vyšetrovanie.
